Štartovacia čiara

Po odmlke je tu pre Vás ďalšia epizóda nášho podcastu Štartovacia čiara. Tentokrát sme vyspovedali manželskú dvojicu, výborných bežcov Vandu a Mariána Koniarovcov, ktorí za nami pricestovali cez víkend do Bratislavy z Horehronia, kde aktuálne žijú a derú bežecké tenisky.

Našim cieľom bolo pozrieť sa na to, ako spolu doma nažívajú dvaja bežci, ktorí možno nie sú super profíci, ale na druhej strane ich výkonnosť ani náhodou už nepatrí do kategórie hobíkov. Chceli sme sa dozvedieť, ako doma varia, kto je líder v tréningu, ako plánujú tréningy a fungovanie doma, či a ako chodia na preteky spolu a aké majú plány do budúcnosti.

Ako zvyčajne, v Štartovacej čiare nehráme o senzácie, prinášame vám ďalší príjemný rozhovor s bežnými obyvateľmi planéty Zem, ktorých vzájomné spolužitie prepája aj - avšak nie len - ich obľúbený beh. Prajeme príjemné počúvanie! 

František Šmihál sa v našom podcaste ocitol ako poslucháčsky tip. My sme zbežne evidovali jeho dovtedajšie počiny a relatívne rýchlo sme si povedali, že sa do toho pustíme. Samotná realizácia na seba nechala trochu čakať, ale nakoniec sme s Marianom vyštartovali každý po vlastnej ose do Tatier, kde sme sa s Ferim stretli osobne, aby sme pre vás nahrali ďalšiu zaujímavú epizódu. Nestretnete určite len tak každý deň človeka, ktorý, sa rozhodne na otočku urobím výstup na Mont Blanc, lebo v najbližších dňoch v Tatrách nečakajú dobré počasie.

František Šmihál nie je možno v širokej bežeckej verejnosti natoľko známy, ale fajnšmekeri ho určite poznajú. Nie je totiž úplne pevne naviazaný na domácu ultra scénu, pohybuje sa skôr na zahraničných podujatiach a najmä, venuje sa svojim projektom. V týchto s obľubou spája svoje dve vášne beh a lezenie v horách. Aj vďaka tomu neustále hľadá nové výzvy, kvôli ktorým sa nakoniec do Tatier presťahoval.

V prvej časti rozhovoru nám František Šmihál porozprával o svojich začiatkoch s behom, láske k Tatrám a o svojich projektoch, ktoré má na konte. Samozrejme, svoje najdôležitejšie sny a výzvy nám verejne neprezradil, ale my mu budeme držať palce pri ich napĺňaní.

V druhej časti sme sa pozreli na preteky, ktoré František Šmihál absolvoval na SLovensku či v zahraničí. Vybrali sme tie najzaujímavejšie výzvy ako UTMB či Monte Rosa, ale nevyhli sme sa ani DNF a tomu, kde už limity Feriho končia.

Ak vás lákajú veľké hory v spojení s milovaným behom, túto epozódu rozhodne nevynechajte! Svoje najzaujímavejšie novinky a projekty Feri zverejňuje na svojom Facebook profile. 

Našim hosťom v tejto epizóde je Miloš Pintrava, ktorý okrem iných aktivít priniesol na Slovensko ešte stále pomerne čerstvý formát backyard ultra. Náš rozhovor je pomerne pestrý, každopádne téme backyard ultra sme sa venovali pomerne intenzívne, aby sme vám, ktorí ho nepoznáte priniesli čo najviac informácií. Keďže však je Miloš Pintrava intenzívny svetobežník, nezostali sme len pri tejto téme a rozobrali sme toho viac.

Po vysokej škole sa Miloš vybral na skusy do sveta, na ročný výmenný pobyt do vzdialeného Hong Kongu. Nezostalo však len pri roku, keďže sa v ázijskej metropole nakoniec usadil na dlhých 26 rokov. Založil si tam rodinu a postupne sa vrátil aj k behu, s ktorým začínal v detstve ako atlét na dráhe. Od roku 2011, kedy sa jeho behanie stalo opäť intenzívnejším, sa zúčastnil mnohých podujatí v rozmanitých končinách. Buď ako bežec, alebo ako osoba za časomierou či vedúci bežeckého tímu.

Po návrate na Slovensko samozrejme okúsil aj trate slovenských hôr v niekoľkých ultra trail podujatiach. Ale keďže je bezosporu vlastníkom podnikavého ducha, založil aj vlastné podujatie. Ako prvý uzrel svetlo sveta jeho pretek s názvom Big Bear´s Backyard Ultra Challenge, ktorý je certifikovanou súčasťou Backyard Ultra pod taktovkou legendárneho Garyho Cantrella, známejšieho pod prezývkou Lazarus "Laz" Lake. Ten je aj otcom legendy Barkley Marathons, takže pod pojmom backyard ultra možno očakávať ďalšiu ultra zverinu.

Okrem Big Bear´s Backyard Ultra Challenge v aprílovom termíne v Žiline organizuje Miloš aj "klasické" ultra podujatie, Big Bear´s Ultra v septembri. Ak máte chuť na nálož kilometrov, určite si tieto chuťovky nenechajte ujsť. Všetko dôležité sa dozviete v našom podcaste a samozrejme aj na nasledujúcich odkazoch:
Big Bear´s Backyard Ultra Challenge
Big Bear´s Ultra

Jedného dňa sa nám zjavil v mailboxe tip na hosťa, Lukáša Franka, ktorý prebehol maratón v Antarktíde. Slovo dalo slovo a s Lukášom sme sa stretli, abz sme vám sprostredkovali jeho zážitky. Predsa len, maratón v takomto prostredí sa nebehá každý deň a je to príjemné informačné osvieženie. Ak ste našim poslucháčom už dlhšiu dobu, opačný extrém voči chladu sme tu už mali. Presne pred 3 rokmi v marci roku 2020 sme vydali epizódu s Evou Corvest o jej púštnom dobrodružstve na Marathon Des Sables.

Maratón v Antarktíde nebol ani zďaleka prvým bežeckým počinom Lukášas Franka. Má za sebou už niekoľko kratších bežeckých podujatí a do dneška 19 polmaratónskych zárezov. V kolónke maratóny mu okrem toho v ľadovej Antarktíde svieti ešte jeden, Berlínsky, z roku 2014. Tomu sme sa samozejme tiež nevyhli, keďže je to podujatie naozaj vysokej svetovej úrovne, kde pravidelne padajú rekordy. Aj v 2014tom tu padol rekord - svetový. Dá sa s istou mierou nadsadenia konštatovať, že na ktorom maratóne sa Lukáš Franko zjavil, tam padol svetový rekord. Pretože ten padol aj počas jeho účasti na Antarctic Ice Marathon v decembri 2022. Uvidíme, či sa také niečo prihodí aj na ďalších maratónoch, kam sa Lukáš chystá.

Keďže maratón v Antarktíde je pre našinca stále i v dnešnej globálnej dobe pomerne nevšedná vec, zaujímali sme sa naozaj o kadečo. Prešli sme si prípravu, logistiku, oblečenie, stravu... snáď všetko až po veľkú a malú potrebu a sprchovanie v arktických podmienkach. Predstavte si niečo takmer na spôsob vesmírnej stanice, akurát s pôsobením gravitácie. A ak si to chcete predstaviť čo najživšie, pustite si naše rozprávanie, má vysoký predpoklad exoticky podráždiť bežecké chuťové poháriky.

Niekoľko zaujímavých linkov:

Antarctic Ice Marathon
Lukáš Franko - Instagram
Rich Roll - Podcast s Mike Wardianom (bývalý držiteľ rekordu antarktického maratónu)

Viliam Novák je bežec dušou aj srdcom. Behu sa venuje už desiatky rokov a ani po 80ke ho energia a chuť do behu rozhodne neopúšťajú. Veď aj dnes ešte stále zvládne zabehnúť "polku" pod 2 hodiny. Na konte má množstvo odbehnutých maratónov po celom svete a to aj vo veľmi kvalitných časoch. Na tento rozhovor sme sa veľmi tešili a veríme, že si ho užijete aj vy.

Behu sa Viliam Novák venoval od rannej mladosti, počas štúdia na strednej škole. Pohyb bol vtedy bežnou súčasťou života a beh mu vyhovoval lepšie ako ktorýkoľvek kolektívny šport. Po štúdiách na strednej škole v Kremnici sa presunul na vysokoškolské štúdium do Bratislavy. Tu sa postupne dostal do komunity bežcov, či už orientačných z Pezinku alebo vytrvalcov na Železnej studničke. Vplyv a povzbudenie okolia ho v roku 1987 priviedli na štart vtedajšieho Považského maratónu v Novom meste nad Váhom, ktorý sa stal jeho vstupnou bránou k milovanej maratónskej vzdialenosti.

Maratón si Viliam Novák zabehol na mnohých miestach po celom svete. Päť krát sa postavil napríklad aj na štart maratónu v Bostone. Svoje zážitky v písomnej forme z mnohých bežeckých podujatí zhmotnil vo forme takzvaných "dojákov". Ak by ste si chceli pozrieť tento unikátny časozber z bežeckých podujatí vo svete, určite si dojáky pozrite na webe www.42195.sk.

Vilam Novák je nesporne príkladom, že s pozitívnym prístupom sa dá praktizovať beh aj vo vysokom veku. Dôležité je, aby nám aktivita prinášala v prvom rade radosť. Nezabudnite na to a veríme, že primeranú dávku radosti vám prinesie aj táto epizóda, má na to tie najlepšie predpoklady.

Rodák z Brezna, Peter Fraňo, sa na scéne už pohybuje nejaký ten čas. V roku 2022 však dokonale zaskočil na prestížnom CCC v rámci UTMB celý trailový svet, keď sa v nabitej konkurencii umiestnil na vynikajúcom 5. mieste. Mal už síce za sebou toho dosť, veď v aj v samotnom Chamonix sa umiestnil aj v minulosti na polovičnej trate OCC vysoko, ale... odkiaľ sa vzal tento talent?

Peter Fraňo je skromný chalan, ktorého šport sprevádza od detstva. Vzťah ku športu mu vštepovali v rodine, takže kontakt s prírodou a pohybom v nej je u neho prirodzený. Začínal s futbalom, až skončil pri behu a nie prekvapivo aj skialpinizme, na ktorý má taktiež vo svojom domove výborné podmienky. Okrem aktívnej činnosti sa športu venuje aj v rámci svojho štúdia, a už vo svojom mladom veku ponúka záujemcom aj svoje cenné tréningové rady.

Táto epizóda nemá za cieľ hľadať senzáciu v niektorom zo skvelých počinov, ostatne, píšuc tieto riadky si uvedomujeme, že aj samotnému 5. miestu na CCC sme nevenovali extra veľa času. Asi to bolo prirodzené, keďže nás Peter Fraňo kľudným tempom previedol mnohými svojimi zážitkami, skúsenosťami a poznatkami. Vychutnajte si ich spolu s nami a užite si príjemne plynúci rozhovor. Určite je dostatočne inšpiratívny a veríme, že mnohým z vás odkryje nové obzory, alebo vás utvrdí v tom, čo robíte a máte to radi.

Užitočné odkazy: Peter Fraňo - web | Peter Fraňo - Instagram profil

V komunite veľmi dobre známy ako Bresťo, civilným menom Peter Brestovanský. Kto ho pozná vie, že na jeho konte je mnoho dobrodružstiev, ktorých parametre neznalému dokonale zastavia dych. O mnohých z týchto jeho huncútstiev sme sa s nim porozprávali za našimi mikrofónmi. Dlho sme sa na tento rozhovor tešili a oplatilo sa. Niesol sa v krásnej harmónii a nefalšovanej radosti z toho, čomu sa radi venujeme. Pohybu v prírode a horách s našimi priateľmi.

Hlavným motívom našej diskusie mal byť a samozrejme aj bol tohtoročný rýchlopresun po Korzickej GR 20ke. Viete taká normálka, ktorá sa chodí zvyčajne 2 týždne, tak to sa do batôžku Bresťovi zmestilo na niečo viac ako 4 dni. Nie je to samozrejme dielko nejakého rýchlokvasu, sú za tým roky skúseností a samozrejme driny na vlastných hnátoch. Apropo, Peter Brestovanský už u nás jeden rozhovor nahrával ako člen tímu, ktorý sa popasoval s Rudnou magistrálou. 

Kým sme sa dopracovali ku samotnej GR20, zastavili sme sa v rozhovore kde kade. Od počiatku Bresťových bežeckých krokov ako filtra korporátneho smogu, cez Štefánik Trail či PTL peklo v rámci UTMB. Veríme, že sme namixovali šialene silný vývar, plný driny a potu, ale najmä nazmazateľných dobrodružstiev vrytých do pamäte. Ak vo vás drieme duch dobrodruha, toto je tá epizóda, ktorá zasýti dokonale. Meno Peter Brestovanský a jeho príbeh sú toho silnou zárukou.

Našim hosťom v tejto epizóde bola pani prof. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD, samostatná vedecká pracovníčka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Ako už rozsiahle predstavenie napovedá, neviedli sme bežnú bežeckú diskusiu. Na pohyb a pohybovú aktivitu sme sa totiž pozerali z trochu iného uhla, ako ste v našom podcaste zvyknutí.

Na rovinu, z našej strany to bol tažký výstup. Ako laici sme v otázkach našľapovali jemne na špičku. Jednak sme sa pohybovali v neznámom území a zároveň sme aj pre vás chceli udržať rámec diskusie v zrozumiteľnej rovine. Tu musíme jednoznačne potvrdiť, že pani profesorka Barbara Ukropcová sa ukázala ako vynikajúci partner do diskusie a citlivo nás previedla témami, ktorým sa vo svojom výskume venuje.

Venovali sme sa športu a pohybu jeho priaznivým vplyvom na mentálne zdravie. Pohyb dokáže blahodárne pôsobiť na mnohé duševné ochorenia a je samozrejme aj ideálnou prevenciou. Nemohli sme prirodzene vynechať ani fungovanie metabolizmu počas pohybovej aktivity a to, ako sa náš metabolický aparát počas pohybu formuje.

Marian Kamendy je pre našich poslucháčov dôverne známy. V bežeckej komunite sa pohybuje už nejaký ten rok a má za sebou účasť na mnohých ultra trailových podujatiach. V našom podcaste sa v tejto epizóde objavuje po tretí krát. Sám síce hovorí, že ako hosť je to naposledy, ale... Jeden nikdy nevie.

Dôvod, prečo sa Marian presunul zo stoličky moderátora na stoličku pre hosťa je prozaický, má za sebou krásne podujatie. Ako už napovedá titulok, Marian Kamendy si v závere júna bol zabehnúť v Kalifornii legendárny Western States Endurance Run. A to už je niečo hodné samostatnej epizódy. Na Western States sa našinec nedostane len tak, ostatne, Marian bol len druhým Slovákom, ktorému sa táto možnosť naskytla. Okrem toho touto epizódou plynulo nadväzujeme na náš počin v úvode tohoto roku, kedy sme nahrali epizódu s bývalým dlhoročným riaditeľom Western States, s Johnon Medingerom.

V rozhovore sme sa dostali ku mnohým témam. Prešli sme si cez vôbec prvé úvahy nad účasťou, cez úspešný los, problémy s organizáciou počas pandémie, zdravotné problémy v príprave... až po samotný štart a priebeh preteku. Úprimne, ako moderátor som si rozohovor dokonale užil, miestami som mal pocit, že som niekde pri trati a povzbudzujem bežcov ako člen úžasnej komunity, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Western States. Veríme, že aj vás tento rozhovor naplno pohltí a možno je medzi vami ďalší adept na účasť v budúcich rokoch!

Zuzka Durcová je kvalitná slovenská bežkyňa najmä na dráhe a ceste, kde beháva rozličné vzdialenosti aktuálne do dĺžky polmaratónu. Má za sebou krásne výsledky na domácej i medzinárodnej scéne a v talóne rýchle časy. Aj o tom, ale rozhodnie nie len o tom sme sa s ňou porozprávali v našom podcaste.

Príbeh Zuzky vo vzťahu k behu nie je úplne bežný a na túto časť sme sa v rozhovore zamerali snáď najviac. Je to príbeh boja s mentálnou anorexiou, ochorením, ktoré nakoniec dalo uzrieť svetlo jednému bežeckému talentu. Dozviete sa, ako sa cez boj s vlastnou hlavou Zuzka Durcová dostala k behu a ako sa zrýchlený pohyb po zemskom povrchu stal dôležitým faktorom jej úspešného boja s ochorením. Téme behu a mentálneho nastavenia sa dotýkame v rozhovoroch s našimi hosťami často. Nikdy sme však asi nezašli v osobnom príbehu bežca tak ďaleko, keď hlava v dôsledku ochorenia nespolupracuje i napriek uvedomeniu, čo je a čo nie je správne či prospešné pre telo.

Samozrejme, dotkli sme sa i niekoľkých ďalších tém v bežeckom živote. Zuzka Durcová má za sebou napríklad ročný pobyt na univerzite v USA, kde si na vlastnej koži vyskúšala život v prostredí univerzitného športu na tej najvyššej úrovni. Možno i táto časť príbehu namotivuje driemajúci talent u niektorého z aktívnych bežcov v školskom veku.

Dotkli sme sa i témy doplnkových športov, meditácie či jogy ako súčasti terapie i tréningu. A keďže Zuzka Durcová je vášnivou čitateľkou kníh, načreli sme aj do tejto témy, možno sme pre Zuzku našli i námet pre jej vlastnú knihu, či niekedy uzrie svetlo sveta, to sa necháme prekvapiť. Ale i na základe nášho rozhovoru máme za to, že by bolo o čom písať. Pre túto chvíľu si rozhodne nenechajte ujsť túto epizódu, najmä ak bojujete s hlavou, hoci aj v jednoduchších dilemách ako je mentálna anorexia, či iné ochorenie.

Link na Instagram profil Zuzky Durcovej

Memoriál Jozefa Psotku v bežeckom kalendári zanecháva v čase už naozaj úctyhodnú a určite nezmazateľnú stopu. Bežci v tomto roku na trať "Psotkáča" v Tatrách vybehnú už po 37. krát v histórii. My sme sa v tejto epizóde porozprávali s Vladom Launerom, teda zo zástupcom generácie, ktorá podujatie založila a s Martinom Sekérom a Braňom Hincom, ktorí sú aktuálne ako organizátori pokračovateľmi tejto krásnej tradície.

Memoriál Jozefa Psotku je venovaný pamiatke slovenských horolezcov - obetiam Mount Everestu. Spojený je s menom Jozefa "Juzeka" Psotku, ktorý spolu s Ang Ritom a Zolom Demjánom po prelezení južného piliera vystúpil 15.10.1984 na vrchol Mount Everestu. Pri zostupe však zahynul a jeho odkaz sa stal námetom pre organizáciu horského behu v Tatrách.

Podujatie počas dlhých rokov jeho existencie prešlo mnohými zmenami. Prirodzenými a vynútenými, ktoré súvisia s tým, ako sa spoločnosť okolo nás a podmienky v čase vyvýjajú. Na trati svoje stopy nezmazateľne zanechalo mnoho skvelých bežcov a s novou silou v organizačnom výbore sa tento príbeh rozhodne nekončí.

Premenami v čase prešla trať či miesto štartu. Zmenili sa tváre, prichádzajú nové nádeje, matadori už majú svoje miesta na piedestáloch histórie natrvalo zapísané. Ostáva však odkaz tohoto podujatia, že dôležitý je náš vzťah k prírode, k horám a ich kráse. Správajme sa k nim teda s úctou a v neposlednom rade i zodpovedne, keďže línia medzi potešením a neštastím je vždy tenká a nevyspytateľná.

Príbeh Jozefa Psotku vo filme Pavla Barabáša: Everest - Juzek Psotka

John Medinger, widely recognized and known as Tropical John, is an amazing person of the ultra scene, that has a great story to tell. One can recognize him as a seasoned ultra runner, race founder, race director, Ultrarunning magazine publisher and contributor, and definitely the voice at the finish line of Western States Endurance Run 100 in Auburn.

We had the pleasure to spend a little under 2 hours in a fruitful discussion with John Medinger. We went through his story, which has a mass of content for the listeners. We started off with the John Medinger runner story, to depict, how he got in touch with the running disciplines. Anyhow, just the check his Ultra Signup profile to see, there is a track record of its own as well!

Through the debate, we covered the story of Western States Endurance Run 100 from various angles. From the lottery, via some remarkable runner stories at WSER such as Ann Trason, Scott Jurek and/or Jim Walmsley. We also touched Lake Sonoma 50, which was founder by John. Sure, we also covered some of his journey with the Ultrarunning magazine, where John Medinger acted as a publisher and still is active as a contributor.

As fresh as the talk was, there is one point we need to mention. Whichever topic we went through, we always got overwhelmed how modest and humble John was. It really took us some time to process the depth of the thoughts after we ended the session. We hope that you, dear listeners, will enjoy the talk as much as we did with Marian.

A side remark for the Slovak audience, there will also be a translated voiceover version out soon :-).

Useful reference links to check out:
Western States Endurance Run 100
Lake Sonoma 50
Gunhild Swanson WSER 100, 2015

Miloš Halečka sa za náš mikrofón v tejto epizóde posadil ako hosť. Dôvodom je fakt, že ste si to sami vyžiadali a základom pre túto skutočnosť bol Milošov dramatický výkonnostný skok v ultra behaní. Je to výsledok jeho systematickej prípravy s trénerom a práve táto téma tvorí nosnú časť nášho rozhovoru.

Okrem toho, ako si všimnete pri počúvaní, ako druhý moderátor sa predstaví náš kamarát Marian Kamendy. Nie je to náhoda a stretneme sa spolu ako moderátori aj v ďalšom období. Vypomôže nám ako záskok počas vysokého pracovného zaťaženia Miloša, ktorý väčšinu času trávi aktuálne na pracovných cestách v zahraničí. Tak nám držte palce, ale myslíme si aj na základe tejto epizódy, že to bude ďalej fungovať na jednotku.

Je veľa toho, o čom by sme sa s Milošom mohli rozprávať. Táto epizóda sama o sebe je časovo veľmi hutná a ani zďaleka sa do nej nezmestilo všetko. Takže sa po novom roku chystáme aj na druhú časť rozhovoru, v ktorej by sme si s Milošom prešli retrospektívu jeho závodnej sezóny v roku 2021 a najmä jej vrchol, teda účasť na UTMB.

To, čo nájdete v tejto epizóde zahŕňa najmä cestu Miloša od skautingu a turistiky ku serióznemu tréningu. Prechádzal počas nej prerodom nielen telesoným, ale aj osobnostným, nakoľko tento je s úspechom veľmi úzko spätý. Nebudeme na tomto mieste prezdádzať detail, najlepšie je pustiť si epizódu a na vlastné uši si vychutnať jej obsah. Myslíme si, že Miloš Halečka má poslucháčovi naozaj čo odovzdať a mnohé myšlienky sú vysoko inšpiratívne až nákazlivé.

Dovoľte nám teda zaželať vám príjemný zážitok pri počúvaní a najmä príjemné sviatky, nech sa vám darí v roku 2022!

Daniel Orálek, to je meno, ktoré si v bežeckej komunite spájame s obrovskými porciami kilometrov na ultramaratónskych tratiach. My sme sa za Danielom vybrali do Brna, kde sme si v jeden pracovný podvečer veľmi fajnovo poklábosili o tom, čo nás baví, teda o behu.

Kto pozná bežecké ultra "šlehy", teda preteky, kde je porcia kilometrov už priam obludná, tomu nie sú cudzie pojmy ako napríklad Spartathlon či Badwater. K tomu si pribaľte bonbóniky ako preteky na 12, 24 či 48 hodín, alebo na 100 kilometrov, ktoré top borci (a medzi nimi aj Daniel Orálek) dávajú niekde medzi 6-7 hodinami.

Ako to prebieha na takej 24 hodinovke? Aké sú nástrahy tejto disciplíny a v čom je prípadne odlišná od trailových či ultra trailových pretekov? Podobnosť čisto náhodná samozrejme je v tom, že základom pre úspech okrem poctivej prípravy je hlava. Umenie hlavológie (podľa Terryho Pratchetta) je disciplína zdradná a nevyspytateľná. A tak sme spoločne nakukli, ako sa s výzvami na trati pasuje Daniel.

V diskusii sme samozrejme nemohli obísť ani aktuálne ešte stále čerstvý rekord v behu na 24 hodín a iné aktualitky. Opäť sme sa s Milošom presvedčili, že niet nad rozhovor s bežcom, ktorý okrem skvelých výkonov má aj potrebnú dávku nadhľadu a skúseností, o ktoré sa s nami ochotne podelil.

Ozaj, aby sme nezabudli, sú tu dve dôležité informácie, ktoré netreba opomenúť.

1. Určite zvážte, ak teda už nie ste jej majiteľmi, kúpu knihy, ktorej autorom je Daniel Orálek a volá sa Můj dlouhý běh. Naklikať si ju môžete i z tohoto linku a ešte tým pomôžete aj nášmu podcastu.

2. Nezabudnite sa zapojiť do súťaže, v ktorej výherca od nás dostane práve spomínanú knihu a to samozrejme i s podpisom a venovaním Daniela Orálka. Aby ste sa zúčastnili, klikajte sem: >>>SÚŤAŽ<<<

Na záver ešte upriamime pozornosť na web, prostredníctvom ktorého zdieľa Daniel Orálek svoje zážitky z pretekov či štatistiky z tréningov: www.ultradao.cz

Patrik Milata sa na bežeckej scéne objavuje už dlhšiu dobu. Svoju kariéru po definitívnom odchode z futbalových trávnikov v úvode zasvätil prekážkovým OCR behom. Zúčastnil sa mnohých podujatí a zainteresovanú verejnosť potešil mnohými úspešnými vystúpeniami na Slovensku ale i v zahraničí.

Po zranení na majstrovstvách Spartan Ultra na Islande však jeho bežecká kariéra nabrala nový rozmer. Znenazdajky sa začal objavovať na prvých ultra trailových podujatiach a to takpovediac ako strela z jasného neba. Prišiel, zabehol a zvíťazil. Často rovno v traťovom rekorde, ako napríklad v roku 2019 na Ponitrianskej stovke, kde vypálil pomyslený rybník mnohým, ktorí si brúsili zuby na víťazstvo.

Za jeho úspechmi stojí pevná vôľa a svedomitý tvrdý tréning. Patrik Milata sa snaží tak ako v samotných pretekoch vložiť maximum aj do tréningu. O tom, ako vyzerala jeho cesta od Spartan Race až po ultra, vrátane jeho tréningových metód sme sa ešte stále na diaľku cez online porozprávali v zaujímavej diskusii, ktorá opäť rozhodne stojí za vypočutie.

Ako hovorí Patrik, beh je kamarát a treba ho tak brať. No a v tréningu netreba brať veci na ľahkú mieru, nakoľko každé poľavenie môže v dôležitých chvíľach na trati v súťaži chýbať. Nech je i tento príbeh pre Vás tou správnou dávkou motivácie do tréningu!

Mikuláš Dzurinda je verejnosti veľmi dobre známy, veď okrem mnohých iných pozícií po 8 rokov viedol Slovenskú republiku ako predseda vlády. Pozornému pozorovateľovi však určite neušlo, že bývalý premiér je i nadšeným sportovcom, najmä bežcom. I preto sme sa nesmierne potešili, že prijal naše pozvanie a v príjemnej diskusii sme sa pozhovárali o jeho vzťahu k behu.

Ak spomenieme meno Mikuláš Dzurinda v súvislosti s behom, je neodmysliteľne spojené s košickým Medzinárodným maratónom mieru. Ostatne, je členom Diamantového klubu tohoto podujatia, kde podmienkou pre zaradenie nie je postavenie, sláva, peniaze či aktuálna popularita na sociálnej sieti. Toto členstvo si treba odmakať na maratónskej trati v Košiciach a ukončiť ju úspešne aspoň 25 krát. Mikuláš Dzurinda má dnes na konte 28 finišov a rozhodne nekončí, lebo prvá októbrová nedeľa v Košiciach je pre neho sviatkom viacerých rozmerov.

Okrem maratónu v Košiciach má na konte i niekoľko ďalších, a to i vo svete. Napríklad v Londýne či New Yorku a to v nešťastnom roku 2001, kedy došlo k útoku na Svetové obchodné centrum. Každopádne, ako dokáže vrcholový politik a premiér skĺbiť výkon svojej funkcie s veľmi solídnymi výsledkami na maratónskej trati? Na jednej strane je to nápor na kalendár, na strane druhej jasná preferencia s vedomím, prečo je beh nevyhnutnou súčasťou dennej rutiny. A okrem toho, samozrejme, že v rámci pracovných ciest može beh priniesť rôzne zaujímavé interakcie a stretnutia, či prelomiť povestné ľady v úvode diskusie. Apropo, ak si dokázal nájsť čas na behanie tak zaneprázdnený človek ako premiér, dokážeme to stále aj my, však? A nájdeme si skulinku, lebo byť "busy" je síce moderné, ale nie je to kliatba neprekonateľná.

Nech je pre vás priatelia tento rozhovor ďalšou dávkou motivácie od nás a samozrejme od nášho hosťa. Nájde v ňom momenty na zamyslenie či zastavenie sa, inšpiráciu i príjemné momenty a zážitky. A ciele? No predsa bedňa v Košiciach, lebo apetít po víťazstve Mikulášovi Dzurindovi ako správnemu športovcovi rozhodne nechýba. My mu určite zo Štartovacej čiary budeme držať palce!

Veronika Vadovičová je aktuálna slovenská líderka v rebríčku ultrabežcov podľa Performance rankingu ITRA (International Trail Running Association). No i napriek tomu, je pre väčšinu bežcov skôr neznámou postavou slovenského trailového behu. Je to v podstate prirodzené, keďže Veronika už 8 rokov žije v juhovýchodnej Ázii a až tam začala s behom.

Prvé vážnejšie kontakty so športom mala Veronika už na Slovensku, ako hráčka hádzanej. Následne ju však štúdium priviedlo až do Šanghaja, kde okolo roku 2016 začala prvé vážnejšie kroky smerom k behu. Najskôr prostredníctvom triatlonu, neskôr i na trailoch. Dnes už žije v Hong Kongu a dá sa povedať, že na čo v traile a ultra traile až do vypuknutia korony siahla, to je vyšlo, ak to už nebolo víťazstvo, minimálne bedňa sa jej vždy ušla.

Posledným jej väčším úspechom v januári roku 2020 bolo skvelé druhé miesto v ženskej kategórii (12. miesto v celkovom poradí) na prestížnom podujatí svetovej série - Hong Kong 100. Ktovie, kam by ju jej skvelá forma doviedla na podujatiach mimo Ázie, plánovaná bola aj účasť na UTMB v rámci trate CCC. Vyššia moc však zasiahla svet mocnejšie než by ktokoľvek chcel a tak aktuálne ako všetci ostatní nútene s pretekmi pauzuje a čaká na reštart. Tak uvidíme, postaví sa na štart CCC v tomto roku? Dúfajme, že áno.

S našimi hosťami už sme boli virtuálne na mnohých miestach. V Kanade, na severozápade USA, v Spojenom kráľovstve. Veronika Vadovičová nás v tejto epizóde previedla svetom behu v juhovýchodnej Ázii a rozhodne to bolo zaujímavé rozprávanie. Od mentality, cez kultúru, paralely na iné ázijské kultúry, či pohľad na stoly občerstvovačiek na ázijských pretekoch. Apropo, ak by Vás zaujímalo viac, Veronika založila a stále pracuje na platforme Asia Trail Girls, tak i cez tento obsah si môžete vychutnať atmosféru behu v Ázii.

Verme spoločne, že situácia sa ukľudní a Veroniku privítame i na trailoch v Európe a samozrejme aj na Slovensku. Uvidíme, ktorému usporiadateľovi sa podarí uloviť jej "skalp". Nech je to už ktorýkoľvek, radi ju samozrejme privítame na domácich tratiach - s chlebom a šmalcom. :-)

Martin M. Šimečka je slovenský prozaik a publicista. Pred rokom 1989 vďaka skutočnosti, že bol synom filozofa a disidenta Milana Šimečku, nemohol vyštudovať a venovať sa profesne záujmom, ktorým by chcel. No aj napriek tomu a možno i práve preto sa neoddeliteľnou súčasťou jeho života stal šport. Ako píše vo svojej poslednej knihe Telesná výchova, počas komunistického režimu námahu a šport chápal ako prípravu tela na pobyt vo väzení, ktorým sa mu vyšetrovatelia radi vyhrážali .

Začínal ako plavec, a neskôr sa jeho vášnou stal beh na stredné trate, kde i dosahoval zaujímavé výsledky. Dostal sa ako bežec a člen juniorského výberu i do banskobystrickej Dukly, no odtiaľto ho pre zlý kádrový profil presunuli na východ Slovenska. Samozrejme, v jeho láske ku behu a športu to nehralo rolu. No de facto to bol koniec jeho "profesionálnej" bežeckej kariéry, čo v konečnom dôsledku dnes hodnotí Martin M. Šimečka pozitívne.

S Martinom M. Šimečkom sme prediskutovali v krásnom rozhovore mnohé témy. Od jeho mladosti, prvých bežeckých krokov, vojenčinu. Dostali sme sa k Dominikovi Tatarkovi, ktorý ho podľa vlastných slov zasvetil do intelektuálneho vnímania prírody. Dozviete sa, kde rád beháva dodnes, hoci leto už dnes trávi väčšinou v maringotke na Muránskej planine.

Tento rozhovor je o behu, a predsa je iný ako tie doterajšie. Pojednáva v mnohých aspektoch o behu inak, v rovine vzťahu ku prírode, v rovine balancu tela a mysle, ktorý je pre pána Šimečku azda ten najdôležitejší. Nesúlad tela a mysle nesie so sebou nedostatočný výkon, prehlbovanie únavy až zranenie. Preto je extrémne dôležité, nerobiť veci nasilu a dopriať telu i mysli odpočinok ak sú unavené, aby spolu harmonizovali.

Ak vás zaujíma vzťah Martina M. Šimečku k športu hlbšie, doporučujeme i jeho spomínanú poslednú knihu Telesná výchova. Je hlbokým zamyslením a prináša autorove pocity a myšlienky o športe a behu v inej rovine, ako sme bežne zvyknutí z klasickej literatúry pre bežcov.

Adharanand Finn is a passionate runner, and an established and renowned author. Perhaps every runner must have noticed some of his work, including the well known titles Running With The Kenyans, The Way Of The Runner and The Rise Of The Ultra Runners. We had the pleasure and honor to welcome him on our podcast.

The very specific aspect of his work includes the "hands on" experience while writing a book. This means, when writing a book on Kenyan runners, he moved to Kenya. When uncovering the secrets of running culture in Japan, again, he moved to Japan and stayed close to the scene. And, when he decided to write a book about the fascinating ultra running scene, he did his best to collect points for UTMB on multiple races and locations, and ran this epic adventure on his own.

We had a very nice discussion with Adharanand, chatting about some topics from his books, potential influences those might have caused, impact of the corona virus pandemic. We also got to his personal way of the runner, which somehow wires throughout his runner career, documenting his adventures around the planet.

Should it be reading any of the books mentioned, or catching up with some ideas from the episode, we hope this discussion will bring you motivation and inspiration for the 2021 running season. Be it events reopened or you personal projects, follow your Way Of The Runner!

To follow Adharanand Finn, check out his Instagram or the The Way Of The Runner web, where you can find his books, blog posts and podcast episodes.

Záver roka v našom podcaste bude spomienkový, trochu symbolizujúci zvláštny priebeh roku 2020. Korona vírus skrížil plány organizátorom a bežcom, jeho vplyv stále neutícha. A tak sa mnohí bežci pustili do realizácie vlastných projektov, FKT pokusov či iných dobrodružstiev. My sme si pre Vás vybrali príbeh Sone, Petra a Andreja. V tejto epizóde si predstavíme jeden z ich projektov - Rudná magistrála.
Trojicu sme v úvode trochu vyspovedali ako im prebehol rok 2020. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že celá situácia v tomto roku u nich umocnila prechod ku vlastnej ceste, takpovediac ceste dobrodruhov chrúmajúcich množstvo kilometrov mimo štarové pole pretekov.
Pre hlbšie rozprávanie sme si vybrali Rudnú magistrálu, na ktorú sa spoločne vybrali ešte v máji. Prešli sme si snáď všetko, čo je spojené s prípravou, organizáciou, oblečením, vybavením, jedlom či motiváciou k prechodu. Ak teda vo váš niekde drieme sen pustiť sa do niečoho podobného po svojom, tento podcast môže byť pre Vás motiváciou aj vodítkom, na čo myslieť alebo čomu sa prípadne vyvarovať.
Nech vás teda kroky bezpečne vedú k vytúženému cieľu, tak ako našich hostí. Či to bude Rudná magistrála, alebo iný kút našej planéty, nebojte sa realizovať svoje sny.